piatok 15. júla 2011
Eric Moussambani
plavec z rovníkovej Guiney, dostal za svoju poldruha minútovú túžbu dokončiť preteky na 100 metrov voľným spôsobom rovnaké ovácie ako zlatí medailisti. I to jeho snaženie ukázalo, že olympijské ideály na prahu milénia zostávajú oslavu ľudskosti a humanity. V roku 2004 sa majú konať 28. LOH v Aténach.Po 108 rokoch sa tak zopakuje história a my si opäť budeme môcť pripomenúť, čo vlastne olympizmus je, prečo vznikol a i to,kde sa nachádza jeho kolíska. Nech sú teda OH 2004 v Aténach oslavou športu a humanizmu na celom svete.
Atény 1896 – Sydney 2000
Atény 1896 – Sydney 2000
Na novom aténskom štadióne vybudovanom v antickom duchu, pred vyše 60000 divákmi otvoril grécky kráľ Juraj 1. dňa 6.aprila 1896 hry 1. olympiády novoveku, ktoré trvali presne 10 dní. Tieto hry mali pôvodne pripadnúť Parížu na rok 1900. Mimochodom, v hre bola i Budapešť. Napokon sa olympijsky kongres v Paríži roku 1894 rozhodol pre hlavné mesto Grécka. Slávnostné otvorenie pripadlo na deň 75. výročia vzniku gréckeho hnutia za nezávislosť, čo znásobilo aj celonárodné nadšenie novovekými OH-mi.
V deviatich športových odvetviach štartovali muži z 13 krajín vrátane Grécka. Až 230 z celkového počtu 280 účastníkov bolo gréckeho pôvodu. Z cudzincov mnohí pricestovali z vlastnej iniciatívy. John Pius Roland reprezentujúci Anglicko v tenise sa v Aténach pripravoval už 4 týždne pred hrami. Vo dvojhre zvíťazil ako aj vo štvorhre, kde mu k tomu pomohol Nemec Fritz Traun, s ktorým sa Roland zoznámil náhodne.
Na programe 1.OH bol šerm, vzpieranie, atletika, cyklistika, zápasenie, streľba, tenis, plávanie a športová gymnastika.
Na novom aténskom štadióne vybudovanom v antickom duchu, pred vyše 60000 divákmi otvoril grécky kráľ Juraj 1. dňa 6.aprila 1896 hry 1. olympiády novoveku, ktoré trvali presne 10 dní. Tieto hry mali pôvodne pripadnúť Parížu na rok 1900. Mimochodom, v hre bola i Budapešť. Napokon sa olympijsky kongres v Paríži roku 1894 rozhodol pre hlavné mesto Grécka. Slávnostné otvorenie pripadlo na deň 75. výročia vzniku gréckeho hnutia za nezávislosť, čo znásobilo aj celonárodné nadšenie novovekými OH-mi.
V deviatich športových odvetviach štartovali muži z 13 krajín vrátane Grécka. Až 230 z celkového počtu 280 účastníkov bolo gréckeho pôvodu. Z cudzincov mnohí pricestovali z vlastnej iniciatívy. John Pius Roland reprezentujúci Anglicko v tenise sa v Aténach pripravoval už 4 týždne pred hrami. Vo dvojhre zvíťazil ako aj vo štvorhre, kde mu k tomu pomohol Nemec Fritz Traun, s ktorým sa Roland zoznámil náhodne.
Na programe 1.OH bol šerm, vzpieranie, atletika, cyklistika, zápasenie, streľba, tenis, plávanie a športová gymnastika.
Čo to vlastne je??
Olympijské hry sú športové súťaže, ktoré sa konajú vždy každé štyri roky. Športovci súťažia v 2580 športových disciplínách.Prvé moderné olympijské hry otvoril kráľ JURAJ v roku 1896 v Aténach. Mali obrovský úspech, ale až po niekoľkých rokoch sa olympijské hry stali celosvetovou uznávanou udalosťou.
Cieľom olympijských hier je podporovať mier rovnosť a priateľstvo a podnietiť súťaživosť účastníkov z celého sveta. Na veľkej svetelnej tabuli na každých olympijských hrách je toto posolstvo:
„ Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa .. “
Každé olympijské hry sa začínajú slávnostným otváracím ceremoniálom, nástupom krajín podľa abecedy, na čele s Gréckom. Nástup uzatvára hosťujúca krajina. Súčasťou slávnostného otvorenia hier je zloženie sľubu, zapálenie olympijského ohňa a vztýčenie olympijskej zástavy. Holuby, ktoré sú symbolom mieru, sa vypustia nad štadión.
Štyri týždne pred začatím olympijských hier sa v Grécku slávnostne zapáli olympijský oheň. Skupinky bežcov potom prenesú zapálenú olympijskú pochodeň do krajiny, kde sa budú konať olympijské hry. V otvárací deň olympijských hier vbehne posledný bežec na štadión a zapáli na ňom olympijský oheň, ktorý horí až do skončenia hier. .
Cieľom olympijských hier je podporovať mier rovnosť a priateľstvo a podnietiť súťaživosť účastníkov z celého sveta. Na veľkej svetelnej tabuli na každých olympijských hrách je toto posolstvo:
„ Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa .. “
Každé olympijské hry sa začínajú slávnostným otváracím ceremoniálom, nástupom krajín podľa abecedy, na čele s Gréckom. Nástup uzatvára hosťujúca krajina. Súčasťou slávnostného otvorenia hier je zloženie sľubu, zapálenie olympijského ohňa a vztýčenie olympijskej zástavy. Holuby, ktoré sú symbolom mieru, sa vypustia nad štadión.
Štyri týždne pred začatím olympijských hier sa v Grécku slávnostne zapáli olympijský oheň. Skupinky bežcov potom prenesú zapálenú olympijskú pochodeň do krajiny, kde sa budú konať olympijské hry. V otvárací deň olympijských hier vbehne posledný bežec na štadión a zapáli na ňom olympijský oheň, ktorý horí až do skončenia hier. .
História olympíjskych hier
Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 393 (po Kr.).
Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára. Skutočným pôvodom hier je opradený mýtusmi a legendami.
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia.
Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - ekecheíriá.
Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri héraách. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom hélládonikov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9).
Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku v štadióne. Neskôr (od 7. stor. pred Kr.) trvali päť dní a začínalo sa pri východe Slnka, a to diaulom (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), a potom nasledovalo palé (zápas), pygmé (pästný zápas), pankration (kombinácia zápasenia a pästného boja) a pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne.
Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na OH sa schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňovalo vedomie gréckej národnej a kultúrnej spolupatričnosti.
Najväčší rozkvet OH bol v 5. stor. pred Kr. (tzv. klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od 4. stor. pred Kr. pretekali na OH stále častejšie profesionáli (athlétés), príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne (atlet), množili sa aj prípady korupcie. Od 3. stor. pred Kr. súťažili na OH aj pretekári negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi (146 pred Kr.) nastal úpadok OH. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. Cisár Nero sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Pretekári gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, Feničania, Ilýri, Afričania, Babylončania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Roku 393 či 394 po Kr. vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter. Roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.
Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára. Skutočným pôvodom hier je opradený mýtusmi a legendami.
Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia.
Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - ekecheíriá.
Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné preteky v behu pri héraách. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom hélládonikov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9).
Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku v štadióne. Neskôr (od 7. stor. pred Kr.) trvali päť dní a začínalo sa pri východe Slnka, a to diaulom (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), a potom nasledovalo palé (zápas), pygmé (pästný zápas), pankration (kombinácia zápasenia a pästného boja) a pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne.
Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na OH sa schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňovalo vedomie gréckej národnej a kultúrnej spolupatričnosti.
Najväčší rozkvet OH bol v 5. stor. pred Kr. (tzv. klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od 4. stor. pred Kr. pretekali na OH stále častejšie profesionáli (athlétés), príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne (atlet), množili sa aj prípady korupcie. Od 3. stor. pred Kr. súťažili na OH aj pretekári negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi (146 pred Kr.) nastal úpadok OH. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. Cisár Nero sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Pretekári gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, Feničania, Ilýri, Afričania, Babylončania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Roku 393 či 394 po Kr. vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter. Roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)